Prečo je vám v práci tak nafigu

Minimálne polovicu svojho života pozorujem ľudí znechutených zo svojej práce. A čakám…

Čakám, kedy už konečne slovenskí lekári, fyzioterapeuti, učitelia, duchovní, psychológovia, výživoví poradcovia a mnohé iné profesie pochopia, že to, čo sa skutočne ráta, je INDIVIDUÁLNY PRÍSTUP.

… že alfa a omega úspechu, a tým pádom aj prúdenia energie pre OBE strany, spočíva v tom nájsť si čas na druhého a AKTÍVNE ho počúvať. Vnímať celú jeho bytosť a láskyplne ho sprevádzať počas jeho cesty k zdraviu, symbióze skvele fungujúceho tela a ducha, ku skutočnej ľudskej múdrosti a všetkému, čo človeka povznáša.

Ako si môžete myslieť, milí „kompetentní“, že keď všetkých napcháte do jedného vreca a vyberiete zo svojich „pracovných metód“ niečo, o čom ste VY presvedčení, že to funguje, že to bude fungovať pre všetkých…

… keď vaši pacienti majú odlišné životné štýly a rôzne typy metabolizmu,

… keď každý zo skupinky klientov na fyzioterapii, kde ich masovo učíte správne cvičiť a držať telo, má stiahnuté iné skupiny svalov,

… keď každé z detí, ktoré učíte, pochádza z iného prostredia, má iný temperament, iný plán Duše a zapája iný zo svojich kľúčových zmyslov, ktorými vníma?

Ak sa niekedy cítite frustrovaní a vyčerpaní zo svojej práce, tak je to práve pre toto – zabudli ste pracovať empaticky a VEDOME. Zabúdate nájsť si čas na vnímanie hĺbky každej ľudskej bytosti, s ktorou pracujete.

Toto je dôvod, prečo neprúdi vo vašej práci energia, ktorá by vyživovala vás i vašich klientov. Ste iba mechanický robot žijúci v strachu z vystúpenia z vašej komfortnej zóny.

Ako sa v tomto celom cítite? Ako vám je, keď ste sa už dopracovali do fázy, že pri pomyslení na vašu prácu je vám zle a každý pondelok sa vám krúti žalúdok, lebo zasa na vás čakajú ĽUDIA, ktorých problémy vás budú obťažovať? Ľudia, pre prácu s ktorými ste boli pred rokmi takí zapálení a chceli ste im tak veľmi pomáhať?

Kde sa stala chyba, že sa to tak zmenilo?

Komu ste dovolili, aby vás obral o entuziazmus a chuť zmeniť svet?

Prečo ten svet zmenil vás – a do podoby, o ktorú ste vôbec nestáli?

Ak mi to dovolíte a vpustíte ma do svojho sveta, mám pre vás pár rád. Sú hlavne pre ľudí, ktorí pracujú s ľuďmi. Upozorňujem však, že sú iba pre tých, ktorí chcú zostať pracovať vo svojej oblasti. Ak máte prácu, ktorú z duše neznášate a cítite, že máte robiť niečo celkom iné, odporúčam vám radšej tento článok >>>

A my ostatní, poďme na to – ako sa znova zamilovať do svojej práce a začať ju robiť naplno

Vykašlite sa na hodinky. Žiaden extra čas často vlastne ani nepotrebujete. Stačí len otvoriť sa a tých pár minút sa celou svojou bytosťou sústrediť na toho, s kým pracujete. Pretože tu nejde ani o to, koľko času s ľuďmi vo svojej práci strávite, ale o to, aký kvalitný ten čas bude.

Ak sa naučíte pracovať v takejto energii, z práce viac nebudete odchádzať ako zbitý pes. Pretože tá energia bude dosycovať aj vás.

Vykašlite sa na svoje diplomy. A zabudnite na mnohé z toho, čo ste sa naučili na vysokej škole. Pretože to je príliš slabá platforma. Ak na nej nevybudujete niečo nové, bude sa vám pracovať čoraz horšie. Možno bude musieť prísť čas, kedy vyhodíte aj tú platformu, lebo vám je úplne nanič. A začnete pekne odznova budovať pevné základy. Aby raz, keď príde váš posledný deň, ste si mohli povedať, že ten život stál za to a niečo ste po sebe zanechali.

Neprikladajte takú váhu svojim vedomostiam. Pretože často sú vaše vedomostí práve tým, čo vám bráni vnímať inakosť každého vášho žiaka či klienta.

Prestaňte sa oháňať svojimi skúsenosťami a spoliehať sa na ne. Je to hra ega. Ak za vami nevidno uspokojivé výsledky, nedosahujete ich v harmonickej atmosfére (toto je veľmi dôležité) a nemáte zo svojej práce dobrý pocit, nie ste ani dobrý lekár, ani dobrý učiteľ, ani dobrý duchovný, ani nič podobné. Vlastne, prepáčte, opravujem… Ste dobrý.

No nie ste výborný. Pretože ak vaša duša volá po zmene (a robí to aj prostredníctvom vašich pocitov a frustrácie) a vy ju nepočúvate, idete iba na polovičný výkon. Tam niekde vo vnútri je vaše žiarivejšie a lepšie JA, ktoré stále čaká, až ho objavíte. Až ním budete…

Začnite si dávať to, čo vám celé roky chýbalo. Rozdávať môžete iba z toho, čo máte. Z prázdnej náruče to nejde.

Vedzte, že ľudí dostanete iba tam, kde ste vy sami. Ak sa sami nebudete chcieť učiť, nebudú sa učiť ani vaši žiaci. Človek, ktorého vnútro je ako žumpa, nemôže doviesť ľudí k pokoju v duši. Nikto nebude rešpektovať obézneho lekára, ktorý o seba nedbá.

A prosím, prestaňte sa vyhovárať na štát, poisťovne, šéfa, inšpekciu, nespolupracujúcich rodičov a iné intergalaktické súvislosti. Už dávno nie ste malé deti a za svoj život nesiete zodpovednosť iba vy sami. Tu a teraz.

Ak na svete existujú vo vašej pracovnej oblasti ľudia, ktorí to zvládli, zvládnete to aj vy. Inšpirujte sa nimi!

Nebojte sa robiť chyby. A nebojte sa priznať sa, ak niečo neviete. Nikto na svete nevie všetko.

Začnite sa konečne mať radi a stanovovať si hranice. Odfiltrujte všetko to, čo vás vo vašej práci zaťažuje.

Rozpamätajte sa aj na to, aké to bolo, keď ste mali radi tých, ktorým ste chceli pomáhať.

A konečne začnite svoje POSLANIE vykonávať tak, ako ste vždy chceli. Najlepšie ako dokážete.

Lebo už je čas.

Svet čaká na vaše prebudenie… Prebudenie TVORCU vo vás:)

Pre všetkých tých, ktorí túžia budovať svoje nové základy, tu máme jedno pozvanie na náš bratislavský seminár „Robím, čo milujem. Milujem, čo robím.“

Budeme sa hrať, smiať, meditovať, diskutovať. Celý seminár je veľmi interaktívny a zostavený tak, aby ste odchádzali inšpirovaní, posilnení a najmä s vedomím, že sa dá živiť tým, čo milujeme a ako na to.

Viac sa o seminári sa dozviete na tomto linku >>>