Zaujíma vás téma prosperity? A zvlášť tej ženskej? Ponúkame vám v poradí už štvrtý zo série mini rozhovorov na tému hojnosť v živote žien. Pred pár mesiacmi sme sa rozhodli vyspovedať na túto tému pár výnimočných slovenských a českých expertiek a podnikateliek. Sú to ženy, ktoré sa odvážili žiť svoje sny, prekonali prekážky a dnes robia to, čo milujú a v čom sa im darí. Všetkým sme dali rovnaké otázky týkajúce sa hojnosti, partnerskej podpory, materstva a boli sme zvedavé aj na to, čo by poradili ženám, ktoré sa boja začať sa živiť tým, čo milujú.
Ďalšou vzácnou ženou, ktorá sa s nami porozprávala, je Zuzana Zborayová, feng-shui poradkyňa, lektorka efektívneho rodičovstva a blogerka portálu eduworld.sk. Viac o nej sa dozviete na jej webe: www.bytrodicom.sk
Zuzi, v akých chvíľach si ty sama uvedomuješ, ako ti hojnosť prúdi do života?
Hojnosť má pre mňa veľa podôb. Tých zdrojov, odkiaľ mi prúdi do života, je viac. Napríklad prostredníctvom mojich detí. Úloha matky je pre mňa nevyčerpateľným zdrojom dobrodružstva, množstva rôznych emócií a výskum seba samej.
Manželstvo s mužom, pri ktorom sa cítim tak slobodná ako nikdy pred tým.
Moja práca, pre ktorú som musela dozrieť, a vďaka nej dozrievam stále.
Ľudia, ktorých na ceste životom stretávam. Súkromne alebo pracovne. Som hĺbavý typ a veľmi intenzívne vnímam svoje pocity, pocity iných aj ich osudy.
Záplavu hojnosti zažívam aj pri obyčajnej prechádzke lesom. Milujem prírodu, jej zvuky, vôňu, farby…
Nemám rebríček hojnosti. Snažím sa mať rovnováhu vo všetkých úlohách, ktoré v živote zastávam. Ale pochopila som, že na to, aby som si uvedomila, že mi nejaká hojnosť do života prichádza, potrebujem vďačnosť a pokoru. Nie len teoreticky. Rozdiel medzi teóriu a skutočným uvedomením si významu tých dvoch slov som začala naplno vnímať pri prekonávaní ťažkých životných situácií.
Keby si mala poradiť ženám niečo, čo by im pomohlo zbaviť sa strachu živiť sa tým, čo milujú – čo by to bolo?
Toto je veľmi individuálna záležitosť. Nedovolím si tvrdiť, že poznám nejaký recept. Aj ja som prečítala zopár motivačných kníh, videla videá, semináre. Takmer každý „kouč“ má nejaký zaručený recept. Veľa z nich odporúča, že treba mať svoje silné „PREČO“, ktoré ma znovu namotivuje, keď prídu chvíle frustrácie a beznádeje. Iní radia, aby som verila ľuďom, ktorí na mne môžu vidieť to, čo ja nevidím. Iní zasa, že mám veriť iba sama sebe. Vo všetkom sa dá nájsť kúsok skladačky do vášho vlastného receptu. Čo som sa naučila je, že pri tom množstve rád a informácií nesmiem stratiť nitku sama so sebou. Na čom som naozaj pracovala, bolo aj je, aby som si dokázala zachovať triezvy postoj, bez extrémov. Napríklad že „ Na to nemám“, „To nikoho nebude zaujímať“, „Tým sa nedá živiť“ až po opačný extrém „Tak ja teraz všetkým ukážem, ako sa to robí“, „Keď to môže robiť on/ona, tak ja nemám čo riešiť“, „Stačí, že to chcem, nemusím k tomu nič vedieť, všetko príde samo“.
Moje prekonávanie strachu má základ v týchto bodoch:
SLOBODA
Pre mňa jedna z najdôležitejších vecí. Význam toho slova som si znovu začala uvedomovať asi po 30-tke. Prečo znovu? Lebo do puberty mi bolo úplne jasné, čo to znamená. To, že som sa ja prejavovala slobodne, bola pre mňa samozrejmosť. Deti to robia, ak im to dovolíme. Keď som prešla pubertou, nejako automaticky som sa zaradila do kolobehu očakávaní „Čo by som mala robiť, ako čerstvo dospelá, po skončení školy.“ „ Ako by som sa mala chovať aj žiť.“ Moje „zabudnutie“ na slobodu ma stálo zopár naozaj nepríjemných zážitkov a životných skúseností. Pochopila som, že za svoj život som zodpovedná iba ja sama. A moja predstava o slobode spočíva práve v tom, že rozhodnutia o mojom živote sú iba na mne. A beriem to aj so všetkými následkami, lebo moje právo sa vždy slobodne rozhodnúť, má pre mňa najväčšiu cenu.
A tak som si povedala, že to právo rozhodovať o mojom živote nedám už nikdy nikomu a začala som snívať…
VIERA V SAMU SEBA
Myslím, že u mňa ide ruka v ruke so slobodou. Ak chcem sama rozhodovať o vlastnom živote, musím veriť sama sebe, že vôbec som schopná takých rozhodnutí. A že poznám samu seba natoľko, že moje rozhodnutia budú pevné, a povedú ma k pozitívnemu cieľu. Keď som sa rozhodla po poslednej materskej dovolenke (pred 1,5 rokom) nehľadať si zamestnanie, ale pokúsiť sa robiť niečo vlastné, moje sebavedomie bolo na bode mrazu. Myslím, že to pozná každá mamička na materskej dovolenke. Ale traja synovia a mnoho komplikácií okolo nich ma upevňovali v rozhodnutí, že to nejako zvládnem aj sama.
V mojom okolí nenastalo všeobecné nadšenie. Neboli to vyslovene výčitky, ale stačí sem-tam nejaká veta a vy viete, aj cítite, aký je postoj okolo vás. Manžel ma však podporil. Možno aj vám teraz napadlo, že pri troch deťoch je lepšia „istota“ zamestnania. Pre mňa je istota TO, o čom si môžem sama rozhodnúť. Samu seba z práce nevyhodím, keď poviem svoj názor šéfke (sebe). Alebo keď sú moje deti často choré. Moja výplata je ovplyvnená iba tým, ako „zamakám“. Nie tým, či som šéfke (sebe) sympatická. A keďže samu seba poznám natoľko, že viem, že makať dokážem, viera v samu seba je pevnejšia.
ODVAHA
Ku všetkému, čo som doteraz spomínala, treba kúsok odvahy. Odvaha vysloviť svoj názor. Odvaha vôbec mať nejaký názor. Odvaha dovoliť si snívať o niečom inom, ako je zabehnuté a očakávané. Odvaha dopriať samej sebe slobodu. Vôbec tým nemyslím nejakú hrdinskú srdcervúcu odvahu „veľkej ženy“ . Ale tú maličkú, zo začiatku možno úplne tichú a tajnú, ktorá postupne začne naberať na sile. Netreba ju tlačiť. Každý potrebuje iné množstvo času, iné dôvody, iné podnety.
MNOŽSTVO ENERGIE
Odpoveď na otázku „Čo vlastne robím?“, vyvoláva u množstva ľudí úsmev na tvári. Najmä tá časť o Feng Shui. Lebo radiť rodičom s výchovou je teraz vraj „moderné“. Našťastie vďaka môjmu pocitu vnútornej slobody, viere v samu seba a kúsku odvahy, sú pre mňa najdôležitejšie moje vlastné rozhodnutia. Iba ja viem, čo všetko ma k nim viedlo.
Jeden z dôvodov, ktoré ma viedli k rozhodnutiu začať podnikať, bola aj predstava unavenej, vyčerpanej ženy, ktorá skoro ráno nervózne naháňa svoje deti po byte, v práci takmer vypľuje dušu, a po práci uteká rýchlo do obchodu, pre deti, na krúžky, domov variť, upratovať, robiť úlohy a pod. … To všetko v strese a totálnom vyčerpaní. Jasné, to všetko robím aj ja, ale o tom, kam a koľko energie zo seba vydám, chcem opäť rozhodnúť ja sama. Chcem mať energiu na príjemný rozhovor s deťmi aj s manželom. Chcem mať energiu na večernú prechádzku, knihu alebo film. Svoju dennú energiu si predstavujem ako koláč. Po častiach z neho ukrajujem až mi večer nič neostane. Nechcem minúť veľké kusy koláča na to, aby som „prežila“ v práci. Chcem, aby mi ostalo dostatok koláča na to, čo je pre mňa najdôležitejšie – rodinu.
Ak mojou prácou je niečo, čo mi je prirodzené, čo ma baví a robí mi radosť, nemíňam energiu na prekonávanie každodennej nechute vstať a ísť stráviť 8-10 hodín niekam, kde trpím všetkých a všetko. Nemíňam energiu na nekonečné konflikty s kolegami, zákazníkmi, šéfmi. Nemíňam energiu na prácu, ktorú robím, len pre pocit „istoty“. Míňam energiu na aktivitu, ktorá ma napĺňa a naspäť dobíja.
Čo by si poradila ženám, ktoré partner nepodporuje na ceste za ich snami?
Mám úžasného partnera, ktorý ma podporí absolútne vo všetkom, čo si vymyslím. Ale zažila som aj takého, ktorý ma nepodporoval. Je to ťažké, ale nie nemožné. Sú rôzne druhy partnerov a rôzne dôvody, prečo svoju partnerku nepodporujú. Samozrejme, je dôležité brať ohľad na rodinu aj partnera a nepúšťať sa do niečoho bezhlavo. Ale nie je to dôvod vzdať sa svojich snov. Vaše presvedčenie a viera by mala byť neoblomná. Na niekoho platí, keď uvidí vašu vytrvalosť, že sa nevzdávate. Iného zlomí, keď začnete nosiť domov peniaze. Ďalší sa pridá, keď uvidí, že ste šťastná, oddýchnutá a spokojná. Niekedy mužom pomôže, keď ich zapojíte. Keď vám môžu pomôcť, lebo vedia, že ich stále potrebujete. Necítia sa odsunutí, nepotrební. Napríklad navrhnúť vizitky, plagátik, čokoľvek… Alebo sa môžete s partnerom dohodnúť, že vám dá napríklad pol roka prípadne viac, aby ste si rozbehli biznis. Počas toho vám nebude do toho zasahovať. Dohodnete si podmienky, čo sa stane v prípade, že to nevyjde. Aj v prípade, že to vyjde. Môžete na tom nájsť aj pozitívum. Môže vás to hnať dopredu, ale nikdy sa nenechajte zatiahnuť do toho, že idete niečo dokázať svojmu partnerovi. To už nebude mať s vami a vašim snom nič spoločné.
Moje začiatky tiež neboli úplne jednoduché. Naše konto doslova preschlo. Ale ja som nestratila vieru v seba a svoje rozhodnutie. Môj manžel nestratil vieru vo mňa.
Myslím, že každý muž chce vidieť svoju manželku spokojnú a šťastnú, pretože vie, že to má dosah na celú rodinu a aj na neho. S partnerom, ktorý svoju partnerku nedokáže podporiť vôbec, treba najskôr riešiť asi samotné partnerské záležitosti. Až potom svoje sny.
Myslíš si, že materstvo môže pozitívne ovplyvniť ženu v budovaní vlastnej kariéry? Ako?
Ja som skutočne dospela, až keď som sa stala matkou. Nevravím, že bez toho to nejde, ale myslím, že mnohé veci to urýchli. Nikdy som na sebe tak tvrdo nepracovala ako od momentu, kedy sa zo mňa stala matka. Nikdy a nikde som sa toľko nenaučila o sebe aj o iných. Kým som sa nestala matkou, netušila som, aká obrovská sila sa vo mne skrýva. Čoho všetkého som schopná a čo všetko dokážem. Ako dokážem bojovať. Zistila som, že som trpezlivá, cieľavedomá a dokonca, k môjmu veľkému prekvapeniu, aj súťaživá. To všetko mi rozhodne pomohlo v budovaní vlastnej kariéry. Aj keď toto konkrétne slovo nemám veľmi rada.
Deti boli jedným z dôvodov, prečo som rozmýšľala o inej ako plnej 8-hodinovej pracovnej dobe. O inom spôsobe života. O iných riešeniach. A deti boli dôvod, prečo som v ťažkých chvíľach znovu nabrala silu, vstala a šla ďalej. Bez nekonečnej sebaľútosti, lebo to je najväčšia brzda zmeny, posunu, šťastia aj zdravia. Budovať si podnikanie alebo kariéru je s deťmi na jednej strane náročnejšie, na druhej strane motivujúcejšie.