Celé detstvo a mladosť som bola vedená k veľmi ekonomickému narábaniu s peniazmi. Jedným z hlavných princípov bolo šetrenie, „zakrývanie sa takou perinou na akú máme“ a tiež dôkladne si rozmyslieť, či to, čo ideme kúpiť aj potrebujeme. Tento prístup je skvelý v tom, že vás spoľahlivo ochráni pred nevýhodnými pôžičkami, zlými dlhmi a tým, že by ste týždeň pred výplatou našli v peňaženke posledných päť korún. Na druhej strane ste chránení aj pred luxusom a čímkoľvek, čo si pomyselne nastavíte, že je „mimo vašu ligu“. Jednoducho si to nedoprajete, hoci sa možno aj vaša finančná situácia zlepšila a môžete si to dovoliť. Ale jednoducho si NEDOVOLÍTE.
Na zmene svojich vzorcov a hľadaní rovnováhy pracujem už dlho a prináša to svoje výsledky, no zároveň sa stále občas ozvú. Tak sa stalo ajpred dvoma rokmi, keď som sa dozvedela o jednom seminári. Môj vnútorný hlas sa ozval jasnou rečou – vedela som, že ma tam niečo ťahá, že by som tam mala ísť. Cítila som, že ma tam čaká posun vpred. Keď som zbadala cenu – vyše 350 E – ozval sa ten druhý hlások, ktorý tiež asi všetci poznáte. Je to taký malý sabotér, ktorý podkopáva všetko, do čoho sa pustíte a oslabuje vás.
Tak spustil…
„To nemyslíš vážne. Veď to si nemôžeš dovoliť. Kto si myslíš, že si? A čo ak to vôbec za to nebude stáť?“
Nechala som sa tým hláskom oslabiť a toľko som váhala až som nikam nešla. Vtipné na tom celkom je, že to nebolo o tom, že by som tie peniaze nemala, v tom vôbec nebol problém. Bolo to presne o tom – dovoliť si niečo, pochopiť, že si to zaslúžim, že za to stojím. Na úrovni mysle som to samozrejme vedela, ale ten druhý hlások-sabotér bol ešte príliš silný. Nasledujúce mesiace som robila drobné krôčiky vpred v DOVOLENÍ SI.
O niekoľko mesiacov bol seminár znova, ja som znova túžila ísť a znova nešla. Niečo mi do toho vošlo a ja som bola takmer vďačná, že nemusím byť znova vystavená tejto dileme.
Až napokon, po takmer roku, som si konečne DOVOLILA. Bol to pre mňa skok zo zóny pohodlia, skutok sebalásky a už samotný fakt, že som išla považujem za transformačný. Už na druhý deň (z troch) čo prebiehal seminár som si z hĺbky duše poďakovala a vedela som, že sú to jedny z najlepšie investovaných peňazí. Vedela som, že tie peniaze sa mi mnohonásobne vrátia. A tak sa aj stalo.
DOVOLIŤ SI finančne však často býva len začiatok dobrodružnej cesty.
DOVOLIŤ SI žiť svoje sny, zariskovať, pustiť kontrolu…
DOVOLIŤ SI naplno prežívať svoje emócie, komunikovať svoje potreby…
DOVOLIŤ SI vypočuť hlas intuície…
To najlepšie často len čaká, kým tomu DOVOLÍME vstúpiť.
Páčil sa vám článok? Dovoľte si získať na vašej ceste láskavého sprievodcu >>>