Pred pár dňami sa mi sníval sen s mojou babkou, ktorý mi priniesol také hlboké posolstvo, že som si povedala, že sa oň musím s vami podeliť. A možno píšem tieto riadky aj sama pre seba – aby som nezabudla…
Snívalo sa mi, že sme žili na hornom poschodí jedného domu – ja, môj muž a deti a dokonca aj moji rodičia a dvaja mladší bratia. Starí rodičia zomreli a zakrátko malo byť dedičské konanie. Mali sme plány dom predať a presťahovať sa inde, už ako dve oddelené rodiny.
Raz, keď som bola doma sama, prišla ku mne moja zosnulá babička Justínka. Veľmi som sa potešila, že ju znova vidím, vystískali sme sa a ona vraví: „Poď, ukážem ti vaše dedičstvo. Keď to budete chcieť predať, aby si to vedela poukazovať záujemcom, ktorí prídu.“
Vzala ma za ruku a začala ma sprevádzať po dome. A ja som s obrovským úžasom prišla na to, že ten dom je oveľa väčší, než som si myslela. V skutočnosti naším dedičstvom boli 3 veľké dvojpodlažné domy spojené do jedného komplexu! Bolo to obrovské a my sme sa celý čas tiesnili len v malej časti tejto megavily!
S údivom som s babkou prechádzala všetky miestnosti a ona mi vysvetľovala, na čo slúžia.
„Babka,“ hovorím jej, „ako to, že toho máme tak veľa a vôbec sme o tom nevedeli?“
„To preto, srdienko moje, že ste to nechceli vidieť. Nikdy ste sa o to nezaujímali.“
Po tejto babkinej vete som sa zobudila. A ešte veľmi dlho so mnou rezonovala.
Milujem vykladanie svojich snov a objavovanie rôznych odkazov, ktoré sú skryté v ich vrstvách. Niektoré sny sú také zaujímavé, že si ich odkazy rozbaľujem ako darčeky aj niekoľko dní:)
A keďže sú to moje sny, interpretujem si ich svojou optikou a vidím v nich svoje symboly.
V tomto sne som v komplexe troch budov videla dôležitosť kontinuity rodu. V bývaní s rodičmi a bratmi našu vzájomnú lásku a spätosť, no aj potrebu vlastného životného priestoru. Aby sme si mohli každý, tentokrát už zrelo a dospelo, kráčať po svojej životnej ceste.
Najsilnejším odkazom tohto sna však pre mňa bolo posolstvo mojej babky:
Máme toho tak veľa a nevyužívame to!
Nešlo o domy. Išlo o dedičstvo našich predkov. O minulosť, ktorá nás tvorila, vďaka ktorej sme tým, kým sme. Až keď sa budeme vedieť na seba a svoje miesto v rode a vo svete vedieť pozrieť z nadhľadu, pochopíme svoje dary, cestu a poslanie…
Vďaka tomuto poznaniu sa nám budúcnosť bude tvoriť oveľa slobodnejšie.
A potom sa stane, že nebudeme využívať iba malú časť svojho potenciálu. Zrazu ho v jeho plnosti pocítime celý. Tá božská iskra v nás v nás zažne opäť oheň vedomého tvorenia, svetlo radosti a vášne tvoriť svoj život tak, ako sme si vždy priali.
Celkom ľahko sa vám potom môže stať aj to, že prídete na to, že rozdiely medzi snom a skutočnosťou nemusia byť také veľké, ako ste si mysleli:)