Je nedeľa večer a ja prichádzam po pracovnom seminári domov. Zamierim do kúpeľne… a čo nevidím! Náš menší syn Jurko si spravil zo zrkadla tabuľu a prstíkmi od pasty si niečo napísal na zrkadlo. Som unavená a neriešim… aj zajtra je deň.
Je pondelok ráno. Písmenká zo zrkadla nikam nezmizli. Ako inak:) Po rannej toalete sa odchádzam obliecť do spálne a počujem rozhovor môjho muža s Jurkom:
„Jurko, a to čo si napísal na to zrkadlo?“ A Jurko tatinovi vysvetľuje, čo to tam je a chechce sa škodoradostným smiechom, ktorý máva, keď vie, že spravil šarapatu a má z toho obrovskú radosť. A môj muž obdivuje jeho slobodu a teší sa z jeho radosti a z iskričiek v očiach, ktoré tak miluje.
No nič, pomyslím si, nastal čas, aby sa mláďatko naučilo leštiť zrkadlo. Iba tak pochopí, že čistota nie je samozrejmosť a neporiadok sa neuprace sám.
Hodinku na to…
Umývam riad po raňajkách. Je to moja meditatívna chvíľka. Už pár rokov to pre mňa vôbec nie je jedna z otravných domácich prác. Začalo sa pri nej totiž diať niečo čarovné… Začalo to asi tri roky naspäť, keď som začala robiť Terapie Duše. Pri rannom umývaní riadu spolu s odtekajúcou vodou sa u mňa spustil akoby nejaký prazvláštny očistný proces… Moje podvedomie mi vždy posunulo spomienku, ktorá nejako súvisela s mojou aktuálnou situáciou, s niečím, čo práve riešim – aby sa to presvetlilo a prečistilo. Pár mesiacov trvalo, kým som si uvedomila, že toto je naozajstné požehnanie a zázrak:)
A inak to nebolo ani dnes…
Ako som tak umývala riad, spomenula som si na manželov a Jurkov rozhovor z rána. A na moju reakciu naň. A zrazu ma zaliala nesmierna sebaláska… Ľudia, ja som vám bola na seba taká nesmierne hrdá! Nie pyšne hrdá, ale sebaobjímajúco hrdá:) Spomenula som si na svoje staršie JA, ako by asi zareagovalo. Mám tesne pred menštruáciou a najmä vy, ženy, to isto poznáte. Výbuchy zlosti a prepadanie sa do role obete a slúžky u nás v tomto období nie je nič zriedkavé.
Nič také sa ale dnes nestalo. Žiadne výbuchy mojej zlosti – ani na syna, ktorý si myslí, že sa mu všetko prepečie, ani na muža, ktorý si neváži moju prácu a v danej chvíli nepoučil syna, že toto sa nerobí. Žiadne siahodlhé vysvetľovanie, že musí syna vychovávať, inak z neho vyrastie arogantný chlap, ktorý si nebude vážiť ani moju prácu, ani prácu svojej budúcej ženy.
Čím to je, že sa to tak zmenilo? Keď som konečne doumývala riad a zastavila vodu, došlo mi to. Sú to práve moje meditatívne chvíľky pri umývaní riadu, ktoré mi roky vyplavovali bolesti mojej duše a očisťovali ich. Ktoré ma viedli k pochopeniu, že ak mi niečo vadí, riešenie sa skrýva vo mne, a nie v obviňovaní okolia.
Dnes, keď prišla podobná situácia, aká spôsobovala bolesť ženám v mojom rode, už sa nemá v podobe hnevu a výčitiek čo vyplaviť. Bolesť sa zmenila na výzvu. Výzvu ku konštruktívnemu riešeniu toho, čo mi prekáža.
OK, zrkadlo je špinavé, spravil to môj syn, môže sa naučiť, ako sa leští. Presne tak, ako sa minulý týždeň naučil narábať s metličkou a zmetákom a odvtedy si dáva poriadny pozor, aby nenatrúsil:)
A čo si môžete z môjho príbehu zobrať vy? Možno môžete skúsiť pozorovať svoje myšlienky pri umývaní riadu ako ja. Alebo pri vysávaní či umývaní podláh alebo behu. A možno by ste mohli skúsiť, aké to je, nechať sa viesť mojím láskavým hlasom…
Približne pred rokom sa cez vedenie Zuzky Koščovej narodil meditačný program „Tvoj život ako zázrak“. A ja som s radosťou prijala, že Zuzkine meditácie pre vás nahovorím. Kedysi pred rokmi som s vedenými meditáciami začínala aj ja a viem, ako mi pomohli k tomu, aby som sa potom začala ponárať do seba aj sama. A mám ich rada dodnes.