Michaela Hriňová: Do korporácie sa už vrátiť nechcem

Ďalšou ženou, ktorú vám vrámci našej série o (ne)obyčajných slovenských ženách predstavíme, je Miška Hriňová, mamina dvoch chlapcov, tvorivá duša a autorka značky Mintaka. Jej ďalšou srdcovou záležitosťou je podpora žien v nosení a dojčení. Ako certifikovaná poradkyňa nosenia založila a úspešne vedie Podpornú skupinu dojčenia a nosenia v Chorvátskom Grobe. Aká je jej cesta sebarealizácie a čo by poradila iným ženám? Prečítajte si v našom rozhovore 🙂

Ahoj Miška, mohla by si nám stručne popísať čomu všetkému sa venuješ a čo to obnáša? Ako vyzerajú Tvoje dni?

Moje aktivity sa okrem starostlivosti o našich dvoch synov (Tomáško 4,5 roka a Šimonko 1,5 roka) a domácnosť zúžili na dve hlavné oblasti: tvorenie háčikom a na šijacom stroji a podporu žien v nosení a dojčení. K ručným prácam a tvoreniu ako takému ma priviedla veľmi skoro moja mamina, takže to mám akosi v krvi. Túto jar som sa na popud programu Tajomstvo ženskej prosperity pustila do predajnej výroby cez známy portál http://www.sashe.sk/mintaka. Začala som netradične výrobou dievčenských letných šiat, hoci mám dvoch synov. Dúfam, že si tak do života pritiahnem vytúženú dcéru.

Moja druhá srdcová záležitosť je podpora žien v nosení a dojčení. Sama som aktívne nosila a nosím oboch mojich synov. Rovnako to mám aj s dojčením, hoci štart sme mali všelijaký, len nie ideálny. Takže sa ako certifikovaná poradkyňa nosenia V Bavlnce už viac než 3 roky venujem ženám, ktoré chcú nosiť svoje deti. Po minuloročnom presťahovaní mimo Bratislavy som založila lokálnu Podpornú skupinu dojčenia a nosenia v Chorvátskom Grobe https://www.facebook.com/maminuzlik/. Musím sa priznať, že to bolo vedené tak trochu „sebeckými“ pohnútkami – potrebovala som v novom prostredí spoznať podobne zmýšľajúce ženy. Podarilo sa, dnes mám vďaka tomu niekoľko priateliek a nakoľko je naša obec plná mladých rodín, obracajú sa na mňa stále nové maminy. Podarilo sa mi tieto dve aktivity dokonca krásne spojiť, tým že šijem a háčkujem veci potrebné na nosenie detí – vsadky do búnd na nosenie, kukly pre maminy a deti.

Všetky Tvoje aktivity majú jedno spoločné – týkajú sa detí. Objavila si to, čo ťa napĺňa, práve s príchodom materstva? Aké boli tvoje začiatky?

Myslím, že v tomto smere ešte stále hľadám cesty a spôsoby, ako napĺňať moju potrebu sebarealizácie. Jedno však od narodenia druhého syna viem určite – nechcem sa vrátiť do pôvodného zamestnania vo veľkej korporátnej spoločnosti, kde som bola len zrnkom piesku, ktoré nemalo šancu zachytiť finálny produkt, či priamu spätnú väzbu od ľudí. Potrebujem vidieť hmatateľné a celistvé veci, akými sú diela mojich rúk. Chcem tiež zažiť vďačnosť a spokojnosť konkrétnych ľudí. Na druhej strane milujem nosenie a dojčenie, milujem tie pocity a pozitívne zmeny, ktoré to v ženách vyvoláva. Samej mi to dodáva veľkú dávku sebadôvery a chcem to dopriať aj iným. Stále znova totiž stretávam mamy, ktoré nie vlastným pričinením nedojčili, alebo dojčili len veľmi krátko a bolí ma pohľad na sklamanie v ich očiach. Stále začínam a od leta si v hlave pestujem jeden nápad, ako tieto moje dve stránky ešte viac prepojiť, no momentálne to troskotá na financiách. Verím však, že prídu a potom príde ten správny štart.

Musela si prekonávať aj nejaké prekážky? Boli chvíle, keď si to chcela vzdať alebo išlo všetko hladko? Čo Ti pomáha ísť vpred, keď si napríklad unavená alebo sa niečo skomplikuje?

Prekážok sa nájde asi celá fúra, väčšinou som tou najväčšou ja sama. Niekedy sa musím prekonať, aby som fakt využila každú sekundu môjho času a nestrácala ho na sociálnych sieťach. Som veľmi spoločenský človek, takže ako mama na rodičovskej dovolenke si kontakt s inými niekedy kompenzujem aj takto. Občas veci nejdú tak hladko – pokazí sa šijací stroj, dôjde vlna, prípadne sa na spomínanú Podpornú skupinu dojčenia nedostaví očakávaný počet maminiek. To ma vie pekne frustrovať a v tomto som sama seba musela potlačiť dopredu, aby som to nevzdávala.

Mnohé maminy sa stretávajú s tým, že hoci majú veľa skvelých nápadov, popri drobcoch je času pomenej a ich nápady ostávajú nerealizované alebo postupujú len slimačím tempom. Ako to zvládaš ty?

Naozaj sa v tomto snažím využiť maximum môjho „voľného času“. Starší syn chodí do škôlky, takže počas dňa sa venujem len mladšiemu. Niekedy háčkujem popri pozeraní rozprávok, určite však počas jeho spania cez deň a potom večer, keď zaspí. Býva to však stále neskôr, takže niekedy len „zrovnám“ domácnosť a idem spať tiež. Najviac si užívam zázračné večery, kedy zaspia všetci traja chlapi (vrátane manžela) nečakane skoro. Vtedy pracujem až za horizont polnoci a idem úplne na maximum. Vďaka takémuto večeru vznikol aj tento rozhovor 🙂

Ak by si mala poradiť ženám a obzvlášť mamám jednu vec ako sa sebarealizovať – čo by to bolo?

Ak to tak cítite, určite choďte do toho a choďte do toho teraz. Prečo čakať ďalších niekoľko rokov s vidinou, že potom bude na to lepší čas? Nik Vám nezaručí, že to tak naozaj bude. Mnohí ma na základe tohto princípu čakania na lepšiu príležitosť odhovárali od veľkých životných rozhodnutí, ako je sobáš, či dieťa. Mám tvrdú hlavu, takže si idem svoje a som s tým spokojná. V mojich dvadsiatich ôsmich rokoch mám naozaj bohatý život.

Ak to tak cítite, určite choďte do toho a choďte do toho teraz. Prečo čakať ďalších niekoľko rokov s vidinou, že potom bude na to lepší čas?

Máš nejakú víziu akým smerom by si chcela rozvíjať tie oblasti, ktorým sa venuješ? Kde sa vidíš povedzme o 5 rokov?

Ako som už spomínala, od leta mám jasnú víziu, ako prepojiť moju tvorivosť s podporou nosenia a dojčenia. O 5 rokov to už bude dúfam fungujúci, láskyplný podnik, vďaka ktorému budem mať veľa času pre moje deti a manžela. Budem totálne slobodná a sebestačná slniečková mamina 🙂

Milé ženy, zaujal vás Miškin príbeh? Aj vy hľadáte cestu k svojmu šťastiu a prosperite?

Pre ženy ako vy sme napísali knihu, ktorá vám posvieti na cestu >>